Dejiny sú komplexnou identitou národov. Ak vieme, odkiaľ sme prišli a poznáme príčiny a následky, ktoré nás doviedli tam, kde sme, môžeme zistiť, kam chceme ísť. Ak chceme vedieť, kým sme, musíme poznať svoj príbeh. Príbeh našich dejín.
Zámer
Projekt Vek hrdinov - Príbeh našich dejín má za cieľ odborne a atraktívne sprostredkovať prehľad najdôležitejších udalostí stredovekých dejín nášho územia a poukázať na to, že stredná Európa v nich hrala dôležitú úlohu. Predovšetkým ponúknuť myšlienku, že sú nielen aj dejinami nás, Stredoeurópanov, ale že sme do nich zasiahli možno viac, ako si dnes myslíme.
Autori si kladú za cieľ sprostredkovať dejiny strednej Európy ako vzrušujúcu historickú drámu s plnohodnotným odborným historickým kontextom.
Formát
Vek Hrdinov je koncipovaný ako 6 dielna miniséria s metrážou 1-hodinových dielov, pričom jednotlivé diely minisérie tvoria po dvojiciach tematické celky, ktoré nám umožňujú vytvorenie 3 plnohodnotných celovečerných filmov. Ohraničujúcim aspektom nie je jeden národ alebo skupina postáv, ale všetky zúčastnené strany v rámci jedného historického kontextu.
V tejto sérii je to predovšetkým príbeh národov Slovákov a Maďarov v prostredí stredovekej Európy so silnými kontextuálnymi presahmi do diania okolitých krajín, ako aj Byzancie a Ríma tak, aby tvorili ucelený obraz z hľadiska konkrétnej problematiky - v tomto prípade Veľkokniežaťa Gejzu, jeho otca Takšoňa a syna Štefana a ich kontinuálnej snahy o transformáciu národa vďaka rozhľadenému zmýšľaniu v neuveriteľne krátkom čase, päťdesiatich rokov.zúčastnené strany v rámci jedného historického kontextu.
Z možných referencií z hľadiska štruktúry, tematiky, ale aj filmového rozprávania či produkčného vyznenia najbližšie prichádza seriál Game of Thrones - Hra o Tróny. V tomto prípade však vychádzajúci z reálnych udalostí, postáv a kontextov. Pri pohľade na skutočné príbehy z dejín je zjavná paralela medzi fiktívnym svetom v spomínanom seriáli a svetom, ktorý sa udial v období stredoveku. Boj o moc, osobné ambície, intrigy a politika svetom hýbali vždy a Hra o Tróny nám ponúka inšpiráciu, ako tieto náročné témy atraktívne prerozprávať. Popularita daného seriálu do nášho konceptu vnáša istotu a dôveru v atraktivitu diela.
Postavy a Súvislosti
Gejza
Takšoňov syn a nástupca. Krutý vládca, čeliaci hrozbe zániku národa pod nadvládou Otta III. Je predstaviteľom poslednej generácie pohanov, no uvedomuje si, že budúcnosťou je práve kresťanstvo. Keďže je sám pohan, nemôže prijať korunu z Ríma, aby zamedzil Ottonskej hrozbe. Jeho syn Štefan, krstený od narodenia, je však pre pápeža vhodným kandidátom. Prekážkou sa však stáva Gejzov brat Michal, ktorý je pripravený dediť vládu po ňom.
Michal
nitrianske knieža. Zodpovedný panovník, za ktorého vlády Uhorsko získalo mnohé územia. Stojí Gejzovi v opozícii v otázke budúcnosti národa a Renovatio Imperii nevníma ako hrozbu, no príležitosť. Neskôr je bratom Gejzom zavraždený aby sa nástupcom mohol stať priamo Štefan.
Štefan
Gejzov syn a nástupca. Vlády sa ujíma po smrti otca a čelí poslednej pohanskej hrozbe v podobe Kopáňa, ktorý oblieha hrad Veszprém v snahe vziať si jeho matku Šaroltu za ženu. Štefan čelí veľkej presile a hrozbe návratu k pohanským tradíciam pod krutovládou Kopáňa. V hre je koruna, česť a všetko o čo sa jeho predkovia snažili. Neskôr je korunovaný ako prvý Uhorský Kráľ Štefan I.
Šarolta
Gejzova manželka. Predstavuje dobro a rozvíja kresťanské tradície. Spolu so Sebastiánom Radlom pomáha šíriť učenie a Gejzu presvedčí k podpore výstavby kostolov. Štefana od malička vedie ku kresťanstvu a pripravuje ho na vládu skrz rešpekt a porozumenie, snažiac sa potlačiť vplyv otca ako krutovládcu. Otto III. germánsky cisár s cieľom podmaniť si európu skrz Renovatio Imperii – deklarácii o vazalstve ostatných národov pod nadvládou rozširujúcej sa ríše. Je strojcom lesti, ktorá v bitke pri Lechu pripravila uhorské kmene o armádu. Predstavuje mocenskú hru veľkej politiky s priamou kontrolou pápeža. Neskôr sa po dobití Čiech a Poľska chystá podmaniť si aj Slovákov a Maďarov.
Kopáň
pohanské knieža. Rebel, odmietajúci prijať kresťanské tradície. Ako potomok Arpáda hľadá cestu ako po Gejzovej smrti získať trón. Vníma sa ako priamy dedič koruny a neuznáva Štefanovu vládu. Ako riešenie vidí násilný sobáš s vdovou po Gejzovi Šaroltou.
Poznan a Hunt
slovenské kniežatá z Nitrianskej oblasti. Stávajú sa Takšoňovými politickými spojencami a pomôžu spojiť rozhádané kmene a územia po tragédii pri Lechu. Zosobňujú slovenskú časť spoločných dejín a výrazne prispejú k tvorbe nového zriadenia. Neskôr sa stávajú Gejzovými oddanými pomocníkmi.
Fajsz
uhorský vládca z arpádovskej dynastie. Iniciuje ťaženie do Bavorska, kde v bitke pri Lechu maďarské kmene stratia väčšinu svojej vojenskej sily, v dôsledku čoho sa národ ocitá na pokraji existencie. Fajsz zosobňuje starý pohľad na svet, vyplývajúci z génov kočovného národa.
Takšoň
Fajszov nástupca. Predstavuje vizionárstvo a odklon od pohanských a nomádskych praktík. Bitky pri Lechu sa nezúčastní a v snahe o zmenu smerovania národa sa v čase ťaženia snaží získať spojencov s rovnakým názorom. Za jeho vlády posunie národ vpred a položí základy nového usporiadania kmeňov. Má synov Michala a Gejzu, ktorého neskôr inšpiruje k radikálnym riešeniam.
Otto III.
germánsky cisár s cieľom podmaniť si európu skrz Renovatio Imperii – deklaráciu o vazalstve ostatných národov pod nadvládou rozširujúcej sa ríše. Je strojcom lsti, ktorá v bitke pri Lechu pripravila uhorské kmene o armádu. Predstavuje mocenskú hru veľkej politiky s priamou kontrolou pápeža. Neskôr sa po dobití Čiech a Poľska chystá podmaniť si aj Slovákov a Maďarov.
Sebastián Radla
benediktínsky mních. Stáva sa spojencom Takšoňa, Poznaňa a Hunta, neskôr radí Gejzovi v otázke Ottonskej hrozby. Ako riešenie pred neporaziteľnou vojenskou mocou ríše navrhne Gejzovi prijatie koruny od pápeža, a teda od samotného Krista, čím by Ottovi zanikol nárok na Uhorské kráľovstvo. Radla zosobňuje kresťanský svetonázor a ako špión tajne koná v priamej moci Ríma.
Anotácia ku sérii
Končí sa prvé tisícročie. Európa vrie. Zanikajú dávne ríše a na ich troskách vyrastajú nové.
Po devastujúcej porážke maďarských a ich spriatelených kmeňov v bitke pri Lechu sa uhorským veľkokniežaťom stáva ďalší z rodu Arpádovcov, Takšoň.
Pomocou slovenských kniežacích rodov Poznanovcov a Huntovcov stabilizuje okolité národy a kmeňe a v neľahkej situácii sa mu podarí objaviť čaro diplomacie a obchodu.
V germánskej ríši sa však prebúdza zlo v podobe Otta III., ktorý sa vyhlásil za cisára a postupne si skrz deklaráciu Renovatio Imperii podmaňuje a zotročuje okolité národy.
Po smrti Takšoňa čaká trón Gejzu, jeho staršieho syna, ktorého tiež volali krvilačník. Tento razantný panovník však svojimi tvrdými rozhodnutiami ovplyvnil budúcnosť národov na celé ďalšie tisícročie.
V bezprostrednej ottonskej hrozbe ríšskej nadvlády však Gejza vedel, že budúcnosť samostatného Uhorska môže byť veľkolepá, ale aby ju dosiahlo, potrebuje veľkolepé kompromisy.
Aby cestu k trónu uvoľnil pre svojho syna Štefana, zosnová Gejza smrť vlastného brata, nitrianskeho údeľného kniežaťa Michala, čo vyvolá otras v celej krajine.
Tento moment a spôsob, akým sa odohral, nemal dovtedy v našich dejinách obdobu. Krajinou sa prevalí vlna vzbúr.
Gejza umiera a jeho syn Štefan musí viesť vojsko v bitke proti domácemu zradcovi Kopáňovi, aby ubránil hrad vlastnej matky Šarolty a spolu s ním i svoje právo na uhorský titul.
Na konci príbehu stojí pred oltárom korunovačného kostola v Bíni ako kráľ Štefan I. a na hlave má prvú uhorskú korunu. Korunu, ktorú mu poslal sám rímsky pápež.
Korunou od Krista zaniká ríši nárok na Uhorské územie a Štefan I. sa ujíma kráľovstva, ktoré predurčilo dnešné usporiadanie strednej európy.
A zbytok je história…
“Do istej miery stále žijeme svojimi dejinami. Či chceme, alebo nie, to ako vnímame a ako nazeráme na
vlastné dejiny, ovplyvňuje aj naše dnešné postoje a názory. Stredoeurópska spoločnosť vníma svoje
dejiny cez akoby rôzne sfarbené sklá historických mýtov, ktoré spoluvytvárajú jeden veľký mýtus –
Napríklad Slováci, národ vzišlý zo sedliackych chalúp, stáli dlho mimo dejín a až v 19. storočí vstali
„sťaby Fénix z popola“ a vstúpili do sveta európskych a svetových národov. Slováci netvorili dejiny,
nemali veľké historické osobnosti.
Slovenskí, ale aj zahraniční historici, archeológovia a odborníci príbuzných vedných odborov,
získavajú už dlhý čas množstvo kvalitných a relevantných poznatkov, ktoré pravidelne publikujú. Ich
publikácie však nanešťastie stále oslovujú prevažne odborníkov – kolegov a okruh erudovanejších
záujemcov o históriu. Väčšina spoločnosti zostáva viac alebo menej v područí „vytrvalých“ mýtov,
alebo interpretácií rôznych pseudoodborníkov a až historických šarlatánov.
Nápad vytvoriť historický seriál reflektujúci odborné poznatky o našej histórii, a zároveň
ponúkajúci históriu ako príbeh, je mimoriadne podnetný. Film je médium, ktoré má možnosť osloviť
ďaleko širšie publikum, než odborná kniha.
Predkladaný audiovizuálny projekt si kladie nemalé ciele. Nesie však v sebe potenciál narušiť a začať
búrať mýty a oprašovať skutočnú minulosť. Má potenciál ukázať, že už viac ako tisíc rokov naši
predkovia žili, budovali a rozvíjali sa v severnej časti Karpatskej kotliny. Že mali svojich
historických hrdinov, veľké osobnosti, ktoré skutočne pohli európskym dianím. Že Slováci, rovnako
ako ostatné národy Európy raz menším a raz väčším dielom ovplyvňovali a spoluvytvárali dejiny
európskej spoločnosti a európskej kultúry.”
Mgr. Róbert Daňo, PhD.,
archeológ, konzultant, spoluautor námetu - Slovensko
